SR bola v čase od 12. novembra 2007 do 12. mája 2008 po prvý raz predsedníckym štátom vo Výbore ministrov Rady Európy. V rámci aktivít predsedníctva bola 22. a 23. novembra 2007 usporiadaná 8. konferencia ministrov zdravotníctva členských štátov Rady Európy pod záštitou predsedu vlády SR.
Na 8.konferencii sa zúčastnili okrem najvýznamnejších predstaviteľov členských krajín Rady Európy aj vedúci predstavitelia Rady Európy, Parlamentného zhromaždenia, zástupca Európskej komisie, Svetovej zdravotníckej organizácie, Medzinárodnej organizácie pre migráciu, OECD, pozorovateľských krajín a celý rad uznávaných odborníkov.
Na záver konferencie účastníci prijali Bratislavskú deklaráciu o zdraví, ľudských právach a migrácii.
Ôsma konferencia európskych ministrov zdravotníctva
Ľudia v pohybe:
Ľudské práva a výzvy systémom zdravotníctva
Bratislavská deklarácia
o zdraví, ľudských právach a migrácii
Bratislava
22.-23. novembra 2007
PREAMBULA
My, ministri zdravotníctva štyridsiatich siedmich členských štátov Rady Európy, zhromaždení od 22. do 23. novembra v Bratislave na pozvanie slovenskej vlády na Ôsmej konferencii európskych ministrov zdravotníctva, organizovanej Radou Európy, ako strážcovia zdravia našich národov konštatujeme, že:
Pohyb ľudí v rámci Európy a do Európy je rastúcim fenoménom, ktorý prináša výzvy pre služby zdravotnej starostlivosti a ľudské práva;
Ľudia v pohybe nikdy nespadajú do jednej kategórie; môžu to byť imigranti, vnútorne presídlené osoby, interní migranti, utečenci, navrátilci, obete obchodu s ľuďmi, žiadatelia o azyl, iregulárni migranti a pracovní migranti, vrátane zdravotníckych profesionálov;
Faktory prispievajúce k neustálemu nárastu migrácie, ako chudoba, vojna, klimatické zmeny a chýbajúci prístup k základným službám, nevyhnutne vyvolávajú otázky o sociálnej integrácii a zdraví ľudí v pohybe;
Veríme, že musíme pracovať spoločne, aby sme zaistili, že migrácia v rámci Európy a do Európy v žiadnom ohľade nepriaznivo neovplyvní zdravie migrujúcich alebo obyvateľstva hostiteľskej krajiny;
Sme presvedčení, že o zdravie ľudí v pohybe musí byť postarané na oboch stranách migračného procesu, napríklad posilnením systémov zdravotnej starostlivosti vo vysielajúcich krajinách a poskytovaním rozvojovej pomoci;
Rovnako veríme, že ak všetky členské štáty koordinujú svoje aktivity, aktualizujú a podelia sa o vedecké údaje a informácie, bude možné nájsť rýchle spoločné odpovede na vynárajúce sa hrozby pre verejné zdravotníctvo.
Z TOHTO DÔVODU MY, MINISTRI, SME SI VEDOMÍ, ŽE:
Vzhľadom na to, že problematika zdravia sa týka všetkých ľudí v pohybe, bez ohľadu na vek, pohlavie a kultúrne rozdiely, pri navrhovaní politík zdravotníctva by mali vlády zohľadniť kultúrnu (i náboženskú), sociálnu a ekonomickú rozmanitosť týchto ľudí;
Migračný proces je aj pri najlepších možných podmienkach stresujúca udalosť a zvyšuje teda riziko, že migrujúci podľahne chorobe; vnútorne presídlené osoby sú ešte vo väčšom riziku duševných alebo iných chorôb z dôvodu ich dlhodobého zúfalstva a nedostatku vyhovujúcich služieb zdravotnej starostlivosti;
Sociálno-ekonomické, kultúrne a jazykové bariéry môžu klásť prekážky ľuďom v pohybe, ktorí hľadajú zdravotné služby ako aj poskytovateľom týchto služieb; tieto prekážky môže zhoršovať nedostatočná informovanosť alebo neznalosť dostupných služieb;
Ženy, deti a staršie osoby potrebujú zvláštnu ochranu; predstavujú početnú časť všetkých ľudí v pohybe, majú špecifické zdravotné potreby a často sú vystavení riziku ekonomického, rodového a sexuálneho vykorisťovania a násilia;
Rastúca mobilita pracovníkov zdravotnej starostlivosti, vrátane mobility v rámci štyridsiatich siedmich členských štátov Rady Európy, zvýhodňuje niektoré krajiny a iné pripravuje o odborne vyškolených a veľmi potrebných profesionálov.
PRIPOMÍNAME, ŽE:
pre štáty, ktoré sú zmluvnými stranami týchto dokumentov:
- Európska sociálna charta (revidovaná) (ETS 163) zabezpečuje tam, kde je v štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami aplikovateľná, ochranu zdravia (článok 11), právo na sociálnu a lekársku pomoc (článok 13) a poskytuje ochranu migrujúcim pracovníkom (článok 19) a starším osobám (článok 23);
- Článok 3 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (ETS 164) sa týka potreby prijať opatrenia na poskytnutie spravodlivého prístupu k zdravotnej starostlivosti primeranej kvality;
- Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov (ETS 093), článok 19, ustanovuje, že: „Každá zmluvná strana sa zaväzuje poskytnúť na svojom území migrujúcim pracovníkom a ich rodinným príslušníkom, ktorí sa oprávnene zdržujú na jej území, sociálnu a lekársku pomoc na rovnakom základe ako vlastným štátnym príslušníkom“ v súlade so záväzkami prijatými z titulu iných medzinárodných dohôd a zvlášť Európskeho dohovoru o sociálnej a lekárskej pomoci z roku 1953;
Niektoré odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia sa zvlášť týkajú zdravia a životných podmienok cudzích štátnych príslušníkov zbavených slobody;
Cieľom viacerých odporúčaní Výboru ministrov je zabezpečiť súhrnnú ochranu, hlavne Odporúčanie Rec(2006)18 o zdravotných službách v multikultúrnej spoločnosti, Odporúčanie Rec(2006)10 na zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti pre Rómov a kočovníkov v Európe a Odporúčanie Rec(2006)11 o cezhraničnej mobilite zdravotníckych profesionálov a jej dôsledkoch na fungovanie systémov zdravotníctva.
UZNÁVAME, ŽE:
Dobre riadené zdravotnícke opatrenia pre migrantov, vrátane verejného zdravotníctva, podporujú životné podmienky všetkých a môžu uľahčiť integráciu a účasť migrantov v hostiteľských krajinách podporou a porozumením, čím prispievajú k sociálnej súdržnosti a zosilnenému rozvoju,
Väčšie zapojenie sa žien do podpory a ochrany zdravia migrujúcich žien umožňuje lepšie pochopenie a integráciu migrujúcich žien v systémoch zdravotníctva hostiteľských krajín, čím sa zohľadní ich osobitná úloha pri výchove ďalšej generácie;
V oblasti zdravia by sa nemali uplatňovať žiadne výnimky z princípov a noriem zakotvených v medzinárodnom práve týkajúcom sa migrácie;
Členské štáty zabezpečia, že iregulárni migranti budú mať prístup k službám zdravotnej starostlivosti v súlade s platnými medzinárodnými zmluvami a vnútroštátnymi zákonmi a politikami.
V reakcii na výzvy, ktoré prináša mobilita pre ľudské práva v oblasti zdravotníctva a systémov zdravotníctva, my, ministri zdravotníctva členských štátov Rady Európy,
SME ROZHODNUTÍ:
Prostredníctvom spolupráce s inými medzinárodnými organizáciami, vrátane nevládnych organizácií, klásť dôraz na etické a ľudskoprávne aspekty migrácie;
Zvážiť zmluvnými stranami Európskej sociálnej charty (revidovanej) prijatie ustanovení týkajúcich sa zdravia a blahobytu vo všetkých členských štátoch, a tam, kde je to vhodné, ustanovení týkajúcich sa ochrany migrujúcich pracovníkov v duchu článku 19 Európskej sociálnej charty (revidovanej);
Pracovať na odstránení prekážok pri prístupe k primeranej ochrane zdravia pre všetkých ľudí v pohybe, vrátane iregulárnych migrantov, pokiaľ ide o pohotovostnú starostlivosť;
Pracovať na prekonaní prekážok pri prístupe k ochrane zdravia pre ľudí v pohybe budovaním kapacít a zvyšovaním povedomia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tvorcov politík, plánovačov zdravotníckeho manažmentu a zdravotníckych pedagógov ako aj iných profesionálov zúčastňujúcich sa na poskytovaní zdravotníckych služieb;
Uskutočniť opatrenia vedúce k riadeniu verejného zdravotníctva týkajúce sa medzinárodnej migrácie rozvojom a posilňovaním partnerstva medzi vládami a organizáciami na medzinárodnej, vnútroštátnej a komunitárnej úrovni, vrátane dobrovoľných združení;
Podporovať výskum verejného zdravotníctva na posilnenie vnútroštátnych a medzinárodných dozorných a informačných systémov na posilnenie a podporu programov založených na preukázaných skutočnostiach pre podporu zdravia ľudí v pohybe;
Podniknúť kroky k posilneniu a začleneniu zdravotného rozmeru do politiky rozvoja a spolupráce v súlade s princípom „zdravie vo všetkých politikách“;
Podporovať účasť migrantov na plánovaní programov, poskytovaní zdravotníckych služieb a hodnotení;
Venovať pozornosť zdravotníckym opatreniam, v súlade s Medzinárodnými zdravotníckymi predpismi (2005), pri príchode migrantov z oblastí s vysokým zdravotným rizikom, aby bolo o nich lepšie postarané a boli nasmerovaní na príslušné služby;
Zaškoliť a vzdelávať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tvorcov politík, plánovačov zdravotníckeho manažmentu a zdravotníckych pedagógov a riešiť tak problematiku zdravotnej starostlivosti spojenej s mobilitou obyvateľstva a rozdielmi v zdravotníckych službách rôznych geografických oblastí;
Zvážiť potrebné kroky na lepšie prispôsobenie služieb zdravotníctva veku, pohlaviu a rozmanitosti, napríklad poskytnutím ľahko prístupných informácií v príslušnom jazyku alebo poskytnutím sprostredkovateľov.
Riešiť osobitnú náchylnosť ľudí v pohybe k infekčným chorobám ako TBC, HIV/AIDS a pohlavne prenosným chorobám, snažiť sa o lepšiu konvergenciu v prístupoch k politikám a stratégiám prevencie, kontroly a liečby;
Zohľadniť potreby ľudí v pohybe s prihliadnutím na chronické choroby, vrátane duševného zdravia;
Podporovať v hostiteľských krajinách mechanizmy na riešenie špecifických problémov zdravotníctva, ktoré môžu vyplynúť z núteného presídlenia, ako poskytovanie poradenstva a psychoterapeutickej pomoci a rehabilitácie obetiam mučenia alebo traumy, vrátane sexuálneho a rodového násilia alebo iných porušení ľudských práv;
Podniknúť kroky s cieľom pôsobiť proti praktikám, ktoré škodia ženám a dievčatám, ako zmrzačenie ženských genitálií a skoré alebo nútené svadby, ktoré môžu mať vážne zdravotné následky;
Vyzvať hostiteľské krajiny, aby zvážili výzvu Parlamentného zhromaždenia v Rezolúcii 1509 (2006) na zrušenie príkazu pre poskytovateľov zdravotníckych služieb a školským úradom oznámiť prítomnosť iregulárnych migrantov úradom;
Vyzvať hostiteľské krajiny, aby poskytovali prístup k zdravotnej starostlivosti všetkým osobám, ktoré majú nárok na medzinárodnú ochranu na rovnakej báze ako štátnym príslušníkom a pritom zabezpečiť, aby žiadatelia o azyl dostali potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorá zahŕňa rýchlu zdravotnú pomoc, základné liečenie choroby a potrebnú lekársku a inú pomoc tým, ktorí majú osobitné potreby;
Podporovať občianske iniciatívy migrujúcich žien pre migrujúce ženy, hlavne v prípadoch, kde môžu migrujúce ženy sprostredkovať sociálnu súdržnosť a toleranciu;
Podporovať prístup k informáciám o zdravotníctve a zdravotnej výchove pre migrantov, hlavne pre mladých ľudí; zdravotná výchova by mala zahŕňať informácie o reprodukčnom a sexuálnom zdraví, rovnosti pohlaví, výžive a pracovných úrazoch;
Posilniť etický prístup koordináciou spoločných činností medzi krajinami pôvodu a hostiteľskými krajinami, s cieľom riadiť emigráciu zdravotníckych profesionálov z krajín, ktoré investovali do ich školenia;
A S TÝMTO ZÁMEROM ODPORÚČAME, ABY
členské štáty, ktoré to ešte nespravili, zvážili podpísanie a ratifikáciu:
- tých dokumentov Rady Európy, ktoré pokrývajú aspekty zdravotníctva a smerujú k zjednodušeniu integrácie migrujúcich pracovníkov, ako Európska sociálna charta (revidovaná), Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov, Európsky dohovor o sociálnej a lekárskej pomoci a Európsky dohovor o sociálnom zabezpečení.
Okrem toho, s cieľom dosiahnuť väčšiu sociálnu súdržnosť v Európe a trvalé uplatňovanie Akčného plánu Varšavského summitu a Stratégie sociálnej súdržnosti odporúčame, aby Výbor ministrov Rady Európy:
1. posilnil rozmer zdravotníctva pri budúcich akčných programoch Rady Európy s cieľom dosiahnuť väčšiu sociálnu súdržnosť;
2. pokračoval v podporovaní politík, ktoré začleňujú etický, sociálny a ľudskoprávny rozmer do politík zdravotníctva, s ohľadom na špecifické potreby zraniteľných skupín migrantov;
3. posilňoval úlohu Rady Európy ako strážcu ľudských práv a sociálnej súdržnosti, zahrnutím prvkov solidarity a medzikultúrneho dialógu do Európskych politík zdravotníctva, ktoré zahrňujú migrantov, utečencov a iných "ľudí v pohybe";
4. vyzval Európsky zdravotný výbor (CDSP), aby zohľadnil pri jeho budúcej práci etický a ľudskoprávny rozmer migrácie, vrátane medzinárodného etického kódexu zdravotnej starostlivosti o „ľudí v pohybe";
5. zveril Európskemu zdravotnému výboru (CDSP) vypracovanie pracovného programu o aktuálnych zdravotníckych výzvach vzťahujúcich sa na zraniteľné skupiny, vrátane migrantov, utečencov, žiadateľov o azyl, Rómov a kočovníkov.