​Kvalitnejšia a bezpečnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, nižší počet opakovaných operácií a hospitalizácií, či zlepšenie dostupnosti nemocníc. To je len časť z kľúčových zmien pre zdravotníctvo zastrešené jedným slovom "stratifikácia". Predseda vlády SR Peter Pellegrini a ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská v pondelok predstavili detaily najväčšej zmeny v slovenskom zdravotníctve za posledných 15 rokov.

Na projekte, ktorý zavádza prvýkrát v histórii Slovenska do nákupu lôžkovej zdravotnej starostlivosti kritérium výsledkov liečby, pracoval tím analytikov Inštitútu zdravotnej politiky tri roky, posledných osemnásť mesiacov bola príprava prelomových zmien pre lepšie zdravotníctvo tímovou prácou v zložení:  Ministerstvo zdravotníctva SR, Inštitút zdravotnej politiky, zdravotné poisťovne, analytické jednotky a odborná obec. „Ide o jednu z najväčších zmien v prospech pacienta za posledných 15 rokov. Som rád, že dnes môžeme oficiálne oznámiť spustenie Zdravej zmeny, ktorá do všetkých regiónov Slovenska v horizonte najbližších 11 rokov prinesie kvalitnú, dostupnú a adresnú zdravotnú starostlivosť,“ uviedol predseda vlády SR Peter Pellegrini. Ako dodáva, v prípade Zdravej zmeny ide o dlhodobú stratégiu, ktorá sa do praxe bude zavádzať postupne, a to do roku 2030.

Okrem samotných pacientov by výsledky Zdravej zmeny mali pocítiť aj samotní zdravotnícki pracovníci, keďže stratifikácia vytvára priestor pre vznik špičkových pracovísk a vyššiu špecializáciu nemocníc a tímov v nich. „Tento materiál je prelomový, vyžadoval si širokú diskusiu a my sme pozorne počúvali všetky názory, aby sme koncept nastavili pre skvalitnenie systému, čo postupom času pozitívne pocíti pacient na lepšej zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti prebieha stratifikácia, ktorá je živelná a my chceme dať jasné pravidlá pre poskytovateľov na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti," povedala ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská.

Zdravá zmena, ktorá vychádza z konceptu stratifikácie nemocníc, nastavuje aj pravidlá pre novú minimálnu sieť nemocníc.  Dnes je minimálna sieť nastavená len na 13 všeobecných nemocníc, ktoré majú zákonom stanovenú garanciu zazmluvnenia. Stratifikácia ich počet zvyšuje na 46, a to v optimálnom rozložení po celom Slovensku.  „Dostupnosť urgentných príjmov do pol hodiny od bydliska pacientov sa vďaka tomu zvýši z 87% na 91% územia,“ hovorí generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Martin Smatana.

Projekt Zdravá zmena má však pacientom priniesť najmä kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť meranú cez lepšie výsledky liečby v slovenských nemocniciach. Nemocnice budú musieť postupne nastaviť kritériá, ktoré to majú zabezpečiť. Je to napríklad minimálny počet výkonov za rok. „Pacient bude vždy nasmerovaný do zariadenia, kde mu zabezpečia dostatočnú kvalitu zabezpečenú a následne kontrolovanú minimálnym počtom výkonom,“ dodáva M. Smatana.

Nemocnice dostanú na splnenie nových kritérií dva roky. V roku 2021 budú musieť splniť kritériá na 50 %, od roku 2022 budú platiť v plnom rozsahu. „Je na každej nemocnici pozrieť sa, pri ktorých výkonoch už dnes plní kritériá, pri ktorých vie zlepšiť výsledky, a kde naopak nevie splniť kritériá ani za dva roky,“ vysvetľuje Martin Smatana. Výkony, ktoré nesplnia stanovené kritériá, nebudú môcť zdravotné poisťovne zazmluvniť.

Čo to bude znamenať? Jedna možnosť je využiť takto uvoľnené kapacity v nemocnici na ich vyššiu špecializáciu v rámci skupín výkonov, v ktorých je nemocnica už dnes dobrá. Malo by ísť napríklad o kardiocentrá, onkocentrá či centrá detskej liečby.

Druhou možnosťou bude využitie uvoľnených lôžkových kapacít na nový typ lôžok, následnej starostlivosti. Zdravá zmena počíta dokonca so vznikom nového typu nemocnice – Nemocnice následnej starostlivosti. „Pacient má nárok na odbornú a kvalitnú následnú starostlivosť tak dlho, ako ju potrebuje,“ povedala ministerka zdravotníctva SR A. Kalavská. Postupne by malo vďaka Zdravej zmene vzniknúť minimálne 3 000 dlhodobých lôžok. Vznikať budú vo všetkých regiónoch, keďže cieľom je, aby sa pacient po operácií doliečoval čo najbližšie k svojmu bydlisku.

Vďaka navrhovaným zmenám a efektívnejšiemu využitiu lôžok  by mohli do roku 2030 stúpnuť aj platby na lôžko zo súčasných 29 000 eur až na 39 000 eur. „Tento finančný rozdiel by mohli následne vedenia nemocníc využiť na nákup modernejšieho prístrojového vybavenia, rekonštrukciu priestorov či platy pre personál,“ hovorí výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní Katarína Kafková.

Zdravotné poisťovne o týchto kvalitatívnych kritériách rokujú s poskytovateľmi už od februára. „Vďaka navrhovaným zmenám a efektívnejšiemu využitiu lôžok  by mohli do roku 2030 stúpnuť aj platby na lôžko zo súčasných priemerných 29 000 eur až na 39 000 eur,“ dodáva Katarína Kafková. Ako hovorí, ide o jeden z najtransparentnejších spôsobov aj vo vzťahu k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, keďže pre všetky nemocnice budú platiť jednotné pravidlá.

Výsledkom zmien, ktorých časový horizont je rozpočítaný na 11 rokov, by malo byť aj zavedenie novej typológie nemocníc, kde bude pacientom garantovaná zdravotná starostlivosť v jasne určenom rozsahu. Nová typológia bude platná od roku 2023 tak, aby už reflektovala prvé zmeny v starostlivosti po zavedení minimálnych počtov výkonov a nárastu dlhodobých lôžok.
 
obrazok.png
  
 Zhrnutie: Projekt Zdravá zmena má celkovo niekoľko prechodných období, ktoré sú nevyhnutné na úspešné zavedenie všetkých opatrení do praxe. Minimálne počty výkonov nabiehajú v dvojročnej fáze do roku 2022, nová typológia nemocníc bude platiť od roku 2023, nová sieť urgentných príjmov od roku 2025 a výsledný stav celej verejnej minimálnej siete očakávame v roku 2030. Podobným tempom sa zaviedla reforma nemocníc v Dánsku.
 

O projekte

Projekt stratifikácia nemocníc (Zdravá zmena) je prelomovým krokom po 15 rokoch, ktorý je potrebný pre skvalitnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vychádza z konceptu stratifikácie nemocníc, ktorý už v mnohých krajinách pomohol zlepšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti, z analýz Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) a zo štúdie, ktorú pre AZP vypracovala medzinárodná konzultačná spoločnosť Boston Consulting Group (BCG). Na jeho príprave sa podieľali Ministerstvo zdravotníctva SR, Implementačná jednotka Úradu vlády SR, Inštitút zdravotnej politiky MZ SR (IZP), Asociácia zdravotných poisťovní (AZP), ako aj samotné zdravotné poisťovne. Prizvané boli tiež odborné spoločnosti, aby v projekte rezonoval medicínsky rozmer, a to v prospech pacienta.