Praha v utorok, 12.11. 2019, hostila šéfov rezortov
zdravotníctva krajín V4. Za okrúhlym stolom sa rokovalo o problematike
ľudských zdrojov v zdravotníctve, liekovej politike, ale aj o spolupráci WHO
v rámci krajín V 4.
Ľudské zdroje v zdravotníctve
Významný faktorom vplývajúcim na kvalitu poskytovania
zdravotnej starostlivosti sú ľudské zdroje. Slovensko postupnými
systematickými krokmi pracuje na tom, aby sa počet personálu v
nedostatkových profesiách v zdravotníctve postupne navyšoval. Problém
nedostatku zdravotníkov je aj v ostatných krajinách Európy. Na stretnutí
ministrov zdravotníctva V 4 si delegácie vymieňali skúsenosti.
„V legislatívnom návrhu máme pripravený inštitút
dočasnej odbornej stáže, ktorá v priebehu 12 mesiacov môže umožniť lekárom z
tzv. tretích krajín, napríklad z Ukrajiny, pracovať v systéme slovenského
zdravotníctva, zoznámiť sa s ním a následne jednoduchšie zvládnuť skúšky,“
vysvetlila ministerka zdravotníctva SR
Andrea Kalavská.
Takýto stážista by mohol stáž absolvovať jedenkrát
u jedného poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda v
nemocnici. Poskytovateľ by bol povinný zabezpečiť, aby dohliadajúci lekár
vykonával odborný dohľad len nad jedným stážistom a bol osobne prítomný pri
výkone stáže.
„Ďalším krokom na zvýšenie počtu ľudských
zdrojov v zdravotníctve je program Rezidentského štúdia. V praxi už pracuje
po celom Slovensku jeho viac ako 100 absolventov z oblasti všeobecného
lekárstva a pediatrie, tento rok sme opätovne program rozšírili o ďalšie
špecializácie,“ povedala
Andrea Kalavská.
Program Rezidentského štúdia je nástroj na
posilnenie počtu lekárov a sestier v jednotlivých regiónoch Slovenska.
„Cieľom je dostať chýbajúcich odborníkov
najmä do oblastí, kde sú najviac potrební. Môžu si vybrať samosprávny kraj,
kde chcú po skončení štúdia pôsobiť a tiež miesto – nemocnicu alebo
ambulanciu, v ktorej budú vykonávať prax,“
približuje ministerka zdravotníctva A.
Kalavská.
Absolventi Rezidentského štúdia – uplatnenie:
Bratislavský kraj:
všeobecné lekárstvo: 6
pediatria: 4
Trnavský kraj:
všeobecné lekárstvo: 6
pediatria: 2
Trenčiansky kraj:
všeobecné lekárstvo: 2
pediatria: 2
Nitriansky kraj:
všeobecné lekárstvo: 5
Žilinský kraj:
všeobecné lekárstvo: 5
pediatria: 2
Banskobystrický kraj:
všeobecné lekárstvo: 7
Košický kraj:
všeobecné lekárstvo: 24+1=25
pediatria: 3
Prešovský kraj:
všeobecné lekárstvo: 22+1=23
pediatria: 1
V programe je od októbra zaradených ďalších 93
zdravotníckych pracovníkov, aktuálne je v ňom 319 účastníkov. Ide o
absolventov medicíny alebo lekárov, ktorí už nadobudli odbornú spôsobilosť
na výkon špecializovaných činností v niektorom zo špecializačných odborov v
povolaní lekár a tiež sestry.
Viac lekárov do systému prinesie v budúcnosti aj
vlaňajší systematický krok, kedy sa navýšil
počet prijatých študentov medicíny. Po
absolvovaní štúdií je tak predpoklad ich následného vyššieho počtu v praxi.
Ministerstvo zdravotníctva zároveň zvažuje do
budúcna rozšíriť stabilizačnú pôžičku
nielen pre sestry, ale aj pre lekárov a pre iné zdravotnícke povolania.
Český minister zdravotníctva Adam Vojtěch
predstavil viaceré kroky v tejto oblasti v českom zdravotníctve. Finančne sa
plánujú podporiť lekárske fakulty, takisto zvýšiť počet študentov na
lekárskych fakultách o 20 percent. „Lekárov sa snažíme motivovať aj finančnými ponukami, ich nedostatok je
najmä v oblasti všeobecného lekárstva a pediatrie. Sme zameraní aj na
segment sestier. Chceme profesiu sestry zatraktívniť a dať jej väčšiu
prestíž. Zvyšujeme kompetencie sestier tak, aby bola sestra plnohodnotný
zdravotnícky pracovník, aktívne v tejto oblasti pracujeme aj s kolegami z
WHO,“ zhrnul konkrétne kroky v tejto
oblasti Adam Vojtěch.
„Nedostatok zdravotníckych profesií je vo
všetkých krajinách, nielen v krajinách V4, preto je potrebná stratégia aj v
tejto oblasti a spoločné stretnutia krajín V4 a vymieňanie si skúseností sú
preto nesmierne potrebné. Musíme hľadať spôsoby, ako motivovať lekárskych i
nelekárskych pracovníkov, ako zvyšovať prestíž predovšetkým povolania
zdravotných sestier a rozširovať ich kompetencie,“
zhodnotila Alena Šteflová, námestníčka z
českého ministerstva zdravotníctva.
„Motivačné štipendiá či rezidenti, to sú
niektoré z krokov, ktoré v Maďarsku robíme pre to, aby sa počet lekárov
navyšoval. Napríklad rezidenti okrem základnej mzdy dostávajú štipendium,
pracujeme na viacerých systematických krokoch, tak ako ostatné krajiny aj u
nás je nedostatok lekárov vo viacerých špecializáciách,“
povedala Ildikó Horváth, ministerka
zdravotníctva z Maďarska.
„Na zlepšení personálnej situácie v
zdravotníctve v našej krajine pracujeme v posledných rokoch veľmi
intenzívne. Zvyšujeme počet študentov medicíny, prijímame ich o 20 percent
viac ako v minulosti, snažíme sa otvárať nové výučbové pracoviská tak pre
lekárov ako aj pre sestry, na naše školy prijímame aj množstvo študentov zo
zahraničia. Jedným dychom však musím skonštatovať, že tak ako aj iné
krajiny, tak aj my máme množstvo lekárov v dôchodkovom veku, ktorí však
stále pracujú v praxi,“ priblížil
Maciej Milkowski z poľského ministerstva
zdravotníctva.
Lieková politika
Ministerstvo zdravotníctva postupnými krokmi robí
všetko pre to, aby pacienti na Slovensku mali dostupnú modernú inovatívnu
liečbu a ruka v ruke nastavuje systém tak, aby nebol zneužívaný zo strany
farmaceutického priemyslu.
Rezort od roku 2017 uviedol niekoľko opatrení,
ktoré zabraňujú neželanému reexportu liekov, čím sa eliminoval neželaný
nástroj, ktorými špekulanti vyvážali lieky preč zo Slovenska. Pacienti tak
majú dostupnú liečbu a jeden z efektívnych krokov v tejto oblasti, ktorý
ministerstvo uviedlo v roku 2017, je napríklad
emergentný systém.
„Ten zaručuje, že v prípade, ak
kategorizovaný liek, ktorý má pacient predpísaný, nie je práve dostupný v
lekárni, tak lekáreň je povinná prevziať tento kategorizovaný liek objednaný
použitím emergentného systému do 48 hodín od objednania,“
opisuje šéfka rezortu
zdravotníctva Andrea Kalavská.
Národná rada SR zároveň v októbri tohto roku
schválila legislatívnu zmenu z dielne ministerstva zdravotníctva, ktorá od
nového roku uvádza na trh ďalšie pravidlá, ktoré zefektívňujú podmienky,
eliminujú špekulantov a pacientom zdostupňujú liečbu.
Od 1.januára 2020 bude platiť:
-
vývoz kategorizovaného lieku sa povoľuje iba
výrobcovi lieku,
-
bude zakázaný vývoz kategorizovaného lieku tým
výrobcom, ktorý realizujú len „dielčie“ výrobné operácie (napr. balenie
liekov),
-
predaj lieku medzi lekárňami bude povolený
najviac v množstve 5 balení,
-
lekárne nebudú môcť skladovať kategorizované
lieky mimo lekárne.
Česká republika taktiež čelí v súčasnosti
problematike reexportu liekov a inšpirovala sa legislatívnymi úpravami,
ktoré sme na Slovensku prijali pred dvoma rokmi, čím sme eliminovali
reexport a pacientom tak sprístupnili liečbu.
„Citlivá problematika je dostupnosť liečiv,
preto spolupráca aj v rámci krajín V4, je kľúčová a veľmi dôležitá.
Pracujeme na množstve legislatívnych návrhoch, aby sme predchádzali výpadkom
liekov a mali účinné nástroje a mechanizmy. Takisto pracujeme na krokoch,
aby pacienti v Česku mali prístupnú inovatívnu liečbu. Plánujeme aj nové
pravidlá v rámci reexportu liečiv, kde by bol presný zoznam liekov, ktoré sa
smú vyvážať a išlo by striktne len o tie lieky, kde by bolo garantované, že
pacientom v Česku nebudú chýbať. Budeme mať presné informácie, čo konkrétne
sa priviezlo, teda aké lieky boli dodané na trh a vyvezené z ČR. Každý
mesiac budeme tento zoznam vyhodnocovať v rámci nášho Štátneho ústavu pre
kontrolu liečiv,“ vysvetlil
Filip Vrubel, námestník z českého ministerstva
zdravotníctva.
„Pri liekovej politike je veľmi dôležité
nájsť tú rovnováhu citlivosti, účinnosti lieku a finančnej nákladovosti.
Jedným z nástrojov sú napríklad aj klinické štúdie. Lieková politika je
veľmi komplexná problematika, preto spolupráca v rámci krajín V4 a
vymieňanie si skúseností v tejto problematike je preto nesmierne dôležitá,“
povedala ministerka zdravotníctva Maďarska
Ildikó Horváth.
Spolupráca WHO a V4 krajín
Významné body spolupráce V4 krajín a WHO v rokoch
2018/2019:
Počas pravidelného jesenného ministerského zasadnutia
Regionálneho výboru WHO pre Európu v septembri 2018 v Ríme
slovenské predsedníctvo V4 iniciovalo historicky prvé
spoločné vystúpenie Vyšehradskej skupiny na ministerskom zasadaní WHO.
Témou bola podpora a ďalšie prehodnocovanie indikátorov Spoločného
monitorovacieho rámca WHO EURO k agende udržateľných rozvojových cieľov.
Delegácia sa zúčastnila Zasadnutia VZ OSN na vysokej
úrovni k tuberkulóze a k neprenosným ochoreniam v New Yorku. Štátny tajomník
vystúpil na plenárnom zasadnutí k obom hlavným zdravotným témam. Informoval
o prioritách regionálnych špecifík boja s tuberkulózou v krajinách V4.
Taktiež podal správu o vytvorení kolaboratívneho centra WHO pre tuberkulózu vo Vyšných Hágoch,
ktoré je zamerané na elimináciu ochorenia, monitoring a iniciatívy zapojenia
a vzdelávanie marginalizovaných skupín v strednej Európe. Na okraj
zasadnutia VZ OSN dňa 26.9.2018 SR organizovala pracovné stretnutie vedúcich
delegácií V4 a dňa 27.9.2018 sprievodné podujatie VZ OSN
s prijatím dokumentu spoločnej iniciatívy v oblasti
boja s tuberkulózou, HIV a vírusovou hepatitídou
a s dôrazom na marginalizované skupiny populácie,
organizované v spolupráci s WHO a IOM (Medzinárodná organizácia pre
migráciu).
V nadväznosti na toto podujatie bola na 69.
Regionálnom výbore WHO pre Európu 2019 v Kodani SR ponúknutá možnosť
zorganizovania regionálneho workshopu v oblasti tuberkulózy, HIV a vírusovej
hepatitídy a ďalších zanedbávaných infekčných ochorení v roku 2020 v
spolupráci s WHO.
20. až 21. februára 2019 sa vo Vysokých Tatrách
uskutočnila konferencia „V4 & WHO for Health: Fighting TB“, ktorú
organizovalo Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Regionálnym úradom
Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu. Išlo o
jedinečný formát konferencie, nakoľko sa tu stretli štátni tajomníci ministerstiev
zdravotníctva Vyšehradskej skupiny s V4 expertami na tému tuberkulózy a
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, riaditelia WHO kancelárií krajín V4
a významní predstavitelia WHO.
18. septembra 2019 počas 69. zasadnutia Regionálneho
výboru Svetovej zdravotníckej organizácie v Európe v Kodani predniesla ČR
spoločné prehlásenie V4 krajín
k téme „Putting
countries at the centre in the WHO European Region”.
V4 krajiny v texte prehlásenia zdôraznili význam
expertných poznatkov WHO a vyjadrili snahu využívať tieto poznatky v praxi
vo vyššej miere. V tejto súvislosti začlenilo súčasné české predsedníctvo vo
V4 perspektívu WHO do niekoľkých oblastí.
Stretnutia sa zúčastnili
okrem expertov V4 aj zástupcovia WHO-EURO,
ktorí priamo spolupracovali na tvorbe klasifikácie a kódovacích nástrojov. V
diskusii sa najviac spomínalo správne kódovanie diagnóz v úmrtných listoch,
s čím majú ťažkosti všetky V4 krajiny. V prezentáciách WHO boli predstavené
podstatné rozdiely medzi MKCH-10 a MKCH-11. Nová klasifikácia, ktorá je
povinná od januára 2022, je viac ako zoznam diagnóz, popisuje aj príčiny
infekcie podľa pôvodcu, intervencie, triedi mikroorganizmy, potvrdzuje
ochorenia laboratórne, histologicky, zobrazovacími metódami. MKCH-11
katalogizuje HIV, diabetes a dopravné nehody s veľkou presnosťou. Na
stretnutí vyplynula možnosť spolupráce s ČR pri programovaní registra do
NZIS (národný zdravotnícky informačný systém) a kvalitného vyškoľovania
kódovačov.
