Efektívnejšie využitie lôžkových kapacít, kvalitnejšia a bezpečnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ale aj posilnenie lôžok na poskytovanie dlhodobej starostlivosti. To sú hlavné ciele novej koncepcie rozvoja ústavnej zdravotnej starostlivosti na najbližších 12 rokov, ktorú dnes predstavili šéfka rezortu zdravotníctva Andrea Kalavská, premiér Peter Pellegrini, zástupcovia Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR a všetkých troch zdravotných poisťovní. Plány ukazujú, ako nová kategorizácia nemocníc môže priniesť vyššiu kvalitu pre pacienta a viac hodnoty za peniaze v oblasti lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Opatrenia budú realizované postupne do roku 2030, prvé čiastkové z nich plánujú poisťovne zaviesť do praxe už od budúceho roka.
Vďaka vyššej efektivite hospitalizácií spolu so zmenou využitia aktuálneho lôžkového fondu, by mohlo do roku 2030 postupne ísť na jedno lôžko namiesto súčasných 29 000 eur až takmer 40 000 eur ročne. „V parametroch efektivity systému poskytovania zdravotnej starostlivosti sa potrebujeme a chceme porovnávať s tými krajinami Európy, ktoré dosahujú lepšie výsledky. Malo byť našou prirodzenou ambíciou snažiť sa dostať na ich úroveň,“ povedala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská.
"Zodpovedná vláda sa púšťa do reforiem. Ak chceme o pár rokov prinášať lepšiu zdravotnú starostlivosť, musíme začať už dnes," povedal na stretnutí s novinármi predseda vlády SR Peter Pellegrini.
Na koncepcii zlepšenia kvality a dostupnosti spojenej s lepším manažmentom pacienta spolupracovali odborníci z Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR (IZP), Asociácia zdravotných poisťovní (AZP) ako aj samotné zdravotné poisťovne. Okrem analýz IZP bola jedným z podkladov aj štúdia, ktorú pre AZP vypracovala medzinárodná konzultačná spoločnosť Boston Consulting Group.
Autori štúdie sa pozreli na krajiny západnej Európy, ktoré dosahujú výrazne lepšie výsledky liečby pacientov. Problémom Slovenska je nižšia efektivita a tým aj hodnota, ktorú dostáva pacient za peniaze, ktoré idú na LZS. Hoci máme na Slovensku o 9 % viac hospitalizácií na 100 000 obyvateľov ako v krajinách západnej Európy, máme nižšiu obložnosť (72 % vs. 80 %), čo znamená, že viac ako štvrtina postelí je prázdna.
Slovenský pacient zároveň strávi v nemocnici viac času, priemerne 8,5 dňa, no napriek tomu máme až 243 odvrátiteľných úmrtí na 100 tis. obyvateľov. V krajinách západnej Európy je to iba 100,5 úmrtí na rovnaký počet obyvateľov. „Súčasné nastavenie nielenže nie je dostatočne efektívne, ale ani neprináša pacientom výsledky liečby, ktoré by pri kapacitách, aké nie sú ani v západnej Európe, malo,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslav Kočan.
Štúdia tiež analyzuje, ako sa zmení potreba lôžkových kapacít na oddeleniach v dôsledku starnutia populácie, poklesu pôrodnosti, či vďaka inováciám v zdravotníctve. „Demografický vývoj ovplyvňuje aj potreby pacientov a tiež vyťaženosť jednotlivých oddelení. So starnutím populácie bude rásť počet hospitalizácií na geriatrii, oddelení dlhodobej starostlivosti či na kardiologických oddeleniach,“ približuje závery štúdie M. Kočan. Na základe týchto záverov by sa mala postupne zmeniť nielen štruktúra lôžok, ale časť z nich by sa mala využiť na nové účely. Takisto by malo prísť k zlepšeniu manažmentu pacienta v nemocniciach a posilneniu jednodňovej zdravotnej starostlivosti.
Vyššia efektivita hospitalizácií ide ruka v ruke aj s bezpečnosťou pacientov. Lôžkové oddelenia s nízkym počtom zákrokov sú, podľa BCG, ale aj ďalších štúdií, rizikovejšie. „Oddelenia s nízkou vyťaženosťou vykazujú výrazne vyššiu úmrtnosť alebo mieru reoperácií pacientov. Ak chirurg v jednej nemocnici operuje raz za týždeň, jednoducho nemá takú prax a skúsenosti ako chirurg vo vedľajšom meste, ktorý operuje 10-krát za týždeň,“ upozorňuje, riaditeľ pre business developmnet Dôvera zdravotná poisťovňa Radomír Vereš. Systém si preto vyžaduje trvalo udržateľnú zmenu, ktorá by pomohla prispôsobiť LZS potrebám pacientov nielen dnes, ale najmä v blízkej budúcnosti.
Uvoľnené lôžka pomôžu riešiť ďalší problém Slovenska, ktorý už dnes trápi mnohých pacientov a ich rodiny – zabezpečenie dlhodobej starostlivosti najmä pre starších ľudí. „Chýbajúce kapacity v dlhodobej starostlivosti dnes suplujú nemocnice. Prečo nevyužiť uvoľnené lôžka ako základ pre budúci fungujúci systém dlhodobej starostlivosti tak, ako to urobili aj v Dánsku,“ vysvetľuje čo s uvoľnenými lôžkovými kapacitami členka predstavenstva Union zdravotnej poisťovne Elena Májeková.
Zavádzanie krokov bude sledovať najmä cieľ neznížiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Ako prvé začnú poisťovne v rámci zazmluvňovania sledovať kvalitatívnej parametre, zvyšujúce bezpečnosť liečby. „S cieľom zvýšiť kvalitu a bezpečnosť hospitalizácií pre pacientov, plánujú poisťovne do kritérií pre zazmluvňovanie nemocníc zavádzať spomínané kritérium minimálneho počtu výkonov na oddelenie,“ vysvetľuje K. Kafková. Ďalšie konkrétne kroky si, podľa nej, vyžiadajú aj detailnejšie analýzy na úrovni regiónov a špecializácií, a, samozrejme, diskusiu s ministerstvami, poskytovateľmi, odbornými stavovskými združeniami, ale aj pacientskymi organizáciami.