Projekt stratifikácie nemocníc sa posúva do ďalšej fázy. Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) dnes predstavilo odbornej verejnosti hlavné kritériá pre pripravované zmeny v plánovanej lôžkovej starostlivosti. Pacient bude liečený na miestach, kde mu dokážu poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Zároveň v nemocnici strávi menej času a po operácií sa bude doliečovať bližšie k svojmu bydlisku na reprofilizovaných lôžkach doliečovacej a následnej starostlivosti. Bezpečnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti v nemocniciach sa bude od roku 2019 zároveň posudzovať napríklad aj cez mieru reoperácii a rehospitalizácií.
Súčasná miera reoperácií a rehospitalizácii, ako jedno zo základných kritérií kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti, by mala v horizonte piatich rokov klesnúť v priemere o polovicu. „Pacient je pre nás na prvom mieste, a preto napríklad za každou jednou odvrátiteľnou reoperáciou treba vidieť konkrétny ľudský príbeh. Všetky kroky, ktoré robíme sú v prospech pacienta a pre jeho kvalitnejšiu liečbu, čím sa zníži aj počet odvrátiteľných úmrtí,“ vysvetľuje ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská. Z pohľadu financovania zdravotnej starostlivosti zase každá reoperácia, spôsobená nižšou kvalitou predchádzajúceho výkonu, znamená duplicitne vynaložené peniaze, ktoré budú následne využité na skvalitnenie liečby ďalších pacientov.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti posúvame na vyššiu úroveň. „Nemocnica sa bude môcť rozhodnúť, či dokáže splniť nastavené kritériá a vie zabezpečiť pacientom požadovanú kvalitu napríklad na oddelení gastroenterológie, a to prijatím špecialistu či investíciou do modernejšieho vybavenia a počtom úspešných intervencií. Prípadne si môže nemocnica povedať, že sa sústredí radšej na neurochirurgiu, kde už dobré výsledky má,“ dodáva Martin Smatana, generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky. Práve možnosť vyššej špecializácie nemocníc je jedným z cieľov pripravovaných zmien v rámci projektu stratifikácie nemocníc.
Posudzované reoperácie a rehospitalizácie sú prípady, keď pacient v krátkej dobe absolvuje opakovanú hospitalizáciu alebo operáciu s rovnakou diagnózou, respektíve s rovnakým zdravotným problémom. To svedčí o tom, že pôvodnou hospitalizáciou alebo operáciou sa nedosiahol želaný výsledok liečby. Ďalším kritériom pre posudzovanie kvality zdravotnej starostlivosti v nemocniciach bude aj minimálny počet operácií v danej skupine výkonov za rok. Podľa medzinárodných štúdií, ale aj dát zo Slovenska, súvisí rastúca miera reoperácií, respektíve aj riziko zbytočných úmrtí, práve s nižším počtom výkonov na oddelení.
Napríklad, pri operáciách v oblasti brušnej dutiny by v budúcnosti malo, podľa nastaveného parametra, oddelenie ročne zoperovať minimálne 30 pacientov, ideálne však 70 a viac pacientov. Dnes sú oddelenia, ktoré zoperujú za rok napríklad iba 2-5 pacientov, ktorí potrebujú takúto operáciu. „Ak sa na oddelení robia dve operácie daného typu za rok, zdravotníci nemajú kde nabrať skúsenosti na komplikovanejšie prípady. Tie však nechýbajú lekárom, ktorí pracujú na oddelení, kde sa týchto zákrokov spraví ročne štyridsať,“ dodáva A. Kalavská.
Príklad: 
Nemocnice dostanú na prípravu na nové kritéria dostatok času. Prvýkrát sa v praxi použijú v roku 2020, pričom ich postupný nábeh potrvá do roku 2021. V prípade oddelení, ktoré nesplnia po roku 2021 cieľové hodnoty parametrov, respektíve stanovené kvalitatívne kritériá, sa táto skutočnosť premietne do zmlúv a úhrad z verejného zdravotného poistenia. Pacienti sa však nemusia obávať, že by ich nemal kto zoperovať. „Poisťovne totiž zároveň navýšia zazmluvnený počet operácií tým oddeleniam, ktoré sa nachádzajú v rovnakej spádovej oblasti, majú rovnakú špecializáciu, no navyše splnili nastavené kritériá kvality a bezpečnosti liečby,“ vysvetľuje úlohu poisťovní prezidentka Asociácie zdravotných poisťovní SR Katarína Kafková. Zároveň dodáva, že zachovanie dostupnosti je popri kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti jedným z kľúčových kritérií pripravovaných zmien.
Z pohľadu pacientov by sa mali po spustení projektu stratifikácie zlepšiť aj podmienky na doliečovanie a následnú zdravotnú starostlivosť, teda dlhodobú starostlivosť. Akonáhle to pacientov zdravotný stav umožní, prevezú ho do nemocnice v blízkosti jeho bydliska, kde bude doliečovaný na špecializovaných lôžkach určených výhradne na následnú starostlivosť. „Starostlivosť o dlhodobo chorých patrí medzi naše priority, preto v budúcnosti počítame s nárastom počtu doliečovacích lôžok,“ dodáva A. Kalavská.
Pacienti po vážnejších operáciách často potrebujú na doliečenie týždne, ktoré im však nemocnica na akútnych lôžkach nemôže z kapacitných dôvodov, kvôli ďalším čakajúcim pacientom, zabezpečiť. Takíto pacienti sú potom prepúšťaní do domácej starostlivosti, kde chceme podporiť domácu ošetrovateľskú starostlivosť. Následná starostlivosť tak nebude iba na rodinných príslušníkoch, čo sa v mnohých prípadoch stáva. Práve reprofilizácia lôžok na oddeleniach, ktoré nesplnia kvalitatívne kritériá, na lôžka doliečovacie, je príležitosťou, ako môžu nemocnice využiť svoje uvoľnené kapacity v prospech pacienta. Vyrieši sa tak problém nedostatku doliečovacích lôžok, ktorý už dnes pociťujeme.
O dnes predstavených kritériách bude MZ SR a zástupcovia projektového tímu v najbližších mesiacoch rokovať nielen s poskytovateľmi, hlavnými odborníkmi na jednotlivé špecializácie, zriaďovateľmi, ale aj so stavovskými zdravotníckymi a pacientskymi organizáciami. Projekt stratifikácie, predstavený v júli 2018, je jednou z najzásadnejších zmien v oblasti lôžkovej zdravotnej starostlivosti za posledných 14 rokov. Jej cieľom je efektívnejšie využitie lôžkových kapacít, kvalitnejšia a bezpečnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ale aj posilnenie lôžok na poskytovanie dlhodobej starostlivosti.
Navrhované kritériá vypracovala odborná pracovná skupina zložená zo zástupcov MZ SR, Úradu vlády SR, zdravotných poisťovní Dôvera, Union a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a expertov z medzinárodnej poradenskej spoločnosti The Boston Consulting Group.
