Stratifikácia známa aj pod názvom Zdravá zmena prinesie do systému po prvýkrát v histórií Slovenska merateľné kritériá na základe výsledkov liečby, vďaka čomu by sa mala zlepšiť kvalita a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti. Kvalitnejšia a bezpečnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta tak prinesie napríklad nižší počet opakovaných operácií a hospitalizácií, či zlepšenie dostupnosti kvalitnej a adresnej zdravotnej starostlivosti.
Výsledky Zdravej zmeny by mali pocítiť lekári, sestry a iní zdravotnícki pracovníci. Vytvára priestor pre vznik špičkových pracovísk, vyššiu špecializáciu nemocníc a vysokú odbornosť tímov v nich. „Pozorne sme počúvali všetky názory, aby sme koncept nastavili čo najlepšie pre skvalitnenie systému. Už v súčasnosti sa deje stratifikácia, ktorá je ale živelná. My chceme uviesť do života jasné a transparentné pravidlá na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti pre pacientov a lepšie pracovné podmienky pre lekárov, sestry a iných zdravotníckych pracovníkov," uviedla ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská.
„Výsledky liečby pacientov v slovenských nemocniciach zaostávajú za krajinami západnej Európy. Je to aj dôsledok toho, že sa dnes kvalita a výsledky liečby nesledujú. Ak má nemocnica zlé výsledky v niektorej oblasti, nijakým spôsobom sa jej to nedotkne. Pacient dnes nemá možnosť reálne posúdiť kvalitu liečby v tej ktorej nemocnici. Zavedenie jednotných kritérií vyžadujúcich od nemocníc lepšie výsledky liečby pacientov preto považujeme za správny krok. Pacienti očakávajú, že štát v ich mene bude klásť na nemocnice také nároky a kritériá, ktoré im umožnia ísť do hociktorej nemocnice s vedomím, že v daných výkonoch spĺňajú požadované prísne kritériá. Je na čase, aby aj politici prispeli svojim dielom zodpovednosti k riešeniu problémov v slovenskom zdravotníctve a konali tak v prospech tých najzraniteľnejších – chorých,“ vysvetľuje opodstatnenosť stratifikácie Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR.
A kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť majú priniesť práve merania cez lepšie výsledky liečby. Nemocnice budú musieť postupne nastaviť kritériá ako napríklad minimálny počet výkonov za rok. V rámci projektu sa pripravilo 28 skupín výkonov, ktoré sa v spolupráci s odbornými spoločnosťami „rozmenili“ na desiatky konkrétnych výkonov, ktoré sa musia centralizovať. Toto je celosvetovo uznávaný koncept, ktorý garantuje bezpečnú a kvalitnú liečbu.
„Každé zdravotnícke zariadenie má však dnes rovnakú štartovaciu pozíciu. Môže sa pozrieť, pri akom type výkonov už dnes spĺňa kritériá a kde naopak sa môže zlepšiť, prípadne kde ich nevie naplniť ani za dva roky,“ vysvetľuje Martin Smatana, generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR.
Nemocnice by totiž dostali na splnenie nových kritérií už spomínané dva roky. V roku 2 021 by tak zdravotnícke zariadenia mali plniť kritériá na 50 %, od roku 2 022 v plnom rozsahu.
„Uvoľnené kapacity v nemocnici by sa tak mohli využiť na ich vyššiu špecializáciu v rámci skupín výkonov, v ktorých je nemocnica už dnes dobrá. Malo by ísť napríklad o kardiocentrá, onkocentrá či centrá detskej liečby. Druhou možnosťou bude využitie uvoľnených lôžkových kapacít na nový typ lôžok, následnej starostlivosti,“ vysvetľuje Michal Štofko, riaditeľ Odboru stratégie Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR.
Potrebu stratifikácie zdôrazňuje aj odborná verejnosť. Profesor Robert Hatala, uznávaný kardiológ, ju vníma ako nevyhnutnosť. „Slovenské zdravotníctvo čaká 30 rokov na liečbu agónie, v ktorej sa vďaka archaickému systému nachádza a je len umelo držané pri živote. Bojuje so zastaranou infraštruktúrou, nedofinancovaním a z toho rezultujúcim zadlžovaním, nízkym ohodnotením ľudskej práce, nedostatkom zdravotníkov a zlými podmienkami pre vzdelávanie budúcich lekárov. Výsledkom je pretrvávajúce mizerné postavenie Slovenska pri väčšine medzinárodných porovnaní. To všetko v konečnom dôsledku dopadá na pacienta, ktorý má horšie vyhliadky na uzdravenie ako v krajinách, s ktorými by sme sa radi porovnávali. Medicína v posledných desaťročiach prešla obrovským vývojom: liečba a manažment takmer všetkých najvýznamnejších potenciálne fatálnych ochorení sa v posledných rokoch revolučne zmenila. Ešte v 90-rokoch sa lekári nezriedka len prizerali prirodzenému priebehu ochorenia a ich hlavným cieľom bolo zabrániť komplikáciám. Dnes do množstva najťažších diagnóz vieme aktívne vstúpiť takmer okamžite po ich vzniku. Vieme účinne zabrániť katastrofickým dôsledkom srdcového alebo mozgového infarktu, či včasne intervenovať pri skorej detekcii rakoviny. Táto liečba je však viazaná na nové technológie a vysokú kompetenciu zdravotníkov. To nie je možné ani udržateľné dosiahnuť vo všetkých nemocniciach. Máme jednu z najhustejších sietí rýchlej zdravotníckej pomoci v Európe a snáď i na svete s potenciálom rýchlo pacienta prepraviť kam treba, z ktoréhokoľvek miesta na Slovensku. Chýba nám však hierarchia nemocničnej starostlivosti. Potrebujeme premyslene etablovať centrá, disponujúce adekvátnym technologickým i personálnym vybavením a zabrániť zbytočným “prestojom” pacientov v tých nemocniciach, kde na to nie sú podmienky. Bude to dlhý proces a jeho prvá etapa sa nazvala stratifikácia nemocníc. Dobré zdravotníctvo má premyslenú hierarchiu: ošetrovateľ, zdravotná sestra, lekár a lekár špecialista majú svoje kompetencie a miesto v tejto hierarchii, zodpovedajúce ich vzdelaniu, skúsenostiam a zodpovednosti. Takúto hierarchiu potrebujú urgentne aj naše nemocnice. Niektoré budú vedieť vytiahnuť katétrom krvnú zrazeninu zo srdca či mozgu v prvých hodinách od jej vzniku, iné dajú skutočne ľudský rozmer dôstojnej starostlivosti v posledných chvíľach života, keď lekárska veda vyčerpala svoje možnosti. Stratifikácia nemocníc je základný krok k tomu, aby každý občan dostal najlepšiu možnú liečbu a starostlivosť tam, kde to skutočne vedia. A bude mu úplne jedno, že to nebude v Snine, Brezne či Komárne, kde býva, ale napr. v Košiciach, Prešove, Martine, Nitre či v Bratislave – jednoducho tam, kde mu budú vedieť pomôcť najlepšie a najrýchlejšie,“ hovorí profesor.
A práve pacient má nárok tak na odbornú ako aj kvalitnú následnú starostlivosť tak dlho, ako ju potrebuje. Vďaka stratifikácii by postupne malo vzniknúť minimálne 3 000 dlhodobých lôžok po celom Slovensku. Cieľom je, aby sa pacient po operácií doliečoval čo najbližšie k svojmu bydlisku.
Stratifikácia nastavuje aj pravidlá pre novú minimálnu sieť nemocníc, ktorá je dnes nastavená len na 13 všeobecných nemocníc po celom Slovensku. Práve Zdravá zmena ich chce garantovať miesto 13 až 46. „Týmto krokom by sa tak dostupnosť urgentných príjmov do pol hodiny od bydliska pacientov zvýšila z 87% na 91% územia,“ vysvetľuje Martin Smatana, generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR.
Výsledkom zmien by malo byť zavedenie aj novej typológie nemocníc, ktorá pacientom bude garantovať zdravotnú starostlivosť v jasne určenom rozsahu. Pacient by preto nemal „blúdiť“ po sektore, ale bude vedieť, kde mu bude môcť byť poskytnutá kvalitná a bezpečná starostlivosť. Nová typológia by mala byť platná od roku 2 024 tak, aby už reflektovala prvé zmeny po zavedení minimálnych počtov výkonov a nárastu dlhodobých lôžok.
Cieľom stratifikácie nemocníc by malo byť priniesť pozitíva pre pacientov, ktorí potrebujú štandardnú, bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre pacientov, ktorí potrebujú špeciálnu liečbu, ale aj pre tých, ktorí vyžadujú dlhšie doliečovanie, tvrdí Asociácia nemocníc Slovenska. „Zadefinovanie pravidiel by malo byť kvalitatívnym krokom vpred aj pre zdravotnícky personál. ANS už niekoľko rokov iniciuje a presadzuje procesy a pravidlá, ktoré považujeme pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti za nevyhnutné. Či už ide o to, aby bola zdravotná starostlivosť poskytovaná na celom Slovensku štandardne, aby sa pacient nestrácal v systéme a vzťahoch, ale aby bola jasne definovaná cesta pacienta a typy pracovísk, ktoré mu dokážu pomôcť a sú aj zodpovedajúco vybavené, aby sa mali pacienti kde doliečovať, ale aj aby sa mal kto o pacientov či už na ambulanciách, alebo v nemocniciach postarať. Odpovede na tieto a mnohé ďalšie problémy, s ktorými sa naše zdravotníctvo už dlhodobo potýka by mala dať práve stratifikácia. ANS začala v poslednom roku používať termíny ako je živelná stratifikácia, maľovanie nemocníc a iné. Čo tým myslíme? Neriešené problémy doviedli náš systém do situácie, kedy riadená, to znamená plánovaná a pripravená stratifikácia sa stáva neriadenou, teda živelnou. Nie je výsledkom starostlivej analýzy a úvah, kde a prečo bude pacientovi lepšie, ako sa na dané pracovisko bez “vybavovania” dostane, ale je to aktuálny stav, ktorý vedia nemocnice, ale aj ambulancie práve v tejto chvíli zabezpečiť. Dôvodom je predovšetkým kritická personálna situácia. Zlepšenie tejto situácie bude vyžadovať roky a to aj v prípade, že sa udejú potrebné zmeny hoci aj okamžite. Zabezpečiť súčasný rozsah zdravotnej starostlivosti a zároveň udržať, ideálne zlepšiť kvalitu pre pacienta je už len snom regionálnych ale aj centrálnych politikov, ale žiaľ určite nie realitou, ktorú dokáže zabezpečiť vedenie nemocnice. Tak ako sa nedarí obsadiť prázdne ambulancie všeobecných lekárov, tak sa nedarí ani personálne dovybaviť mnoho oddelení erudovanými odborníkmi, pretože ich jednoducho v systéme niet. A preto sa oddelenia maľujú s nádejou, že sa situácia zmení. Sme presvedčení, že stratifikácia nemá byť riešením a najmä zafixovaním zanedbaného stavu – aby sa ušetrili peniaze a zmierili sme sa s nedostatkom personálu. To bude situáciu len ďalej zhoršovať. Naopak, myslíme si, že stratifikácia by mala byť reštartom v prístupe k pacientovi a zdravotníckemu personálu. Potrebujeme mať jasné kritériá v systéme, potrebujeme vedieť, kde sa kto a o akých pacientov postará, na akej úrovni kvality a bezpečnosti bude starostlivosť, potrebujeme vedieť ako sa zlepší vzdelávanie – kvalitou aj počtom budúcich zdravotníkov, aké budú mať podmienky a podobne. Potrebujeme to my - nemocnice, potrebujú to vedieť ambulancie, potrebuje to systém a potrebuje to aj ten, pre ktorého tu sme – pacient,“ uzatvára Asociácia nemocníc Slovenska.
Zhrnutie: Projekt Zdravá zmena má celkovo niekoľko prechodných období, ktoré sú nevyhnutné na úspešné zavedenie všetkých opatrení do praxe. Minimálne počty výkonov nabiehajú v dvojročnej fáze do roku 2 022, nová typológia nemocníc a sieť urgentných príjmov bude platiť od roku 2 024 a výsledný stav celej verejnej minimálnej siete očakávame v roku 2 030. Podobným tempom sa zaviedla reforma nemocníc v Dánsku.
Prieskum:
O projekte
Projekt stratifikácia nemocníc (Zdravá zmena) je prelomovým krokom po 15 rokoch, ktorý je potrebný pre skvalitnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vychádza z konceptu stratifikácie nemocníc, ktorý už v mnohých krajinách pomohol zlepšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti, z analýz Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) a zo štúdie, ktorú pre AZP vypracovala medzinárodná konzultačná spoločnosť Boston Consulting Group (BCG). Na jeho príprave sa podieľali Ministerstvo zdravotníctva SR, Implementačná jednotka Úradu vlády SR, Inštitút zdravotnej politiky MZ SR (IZP), Asociácia zdravotných poisťovní (AZP), ako aj samotné zdravotné poisťovne. Prizvané boli tiež odborné spoločnosti, aby v projekte rezonoval medicínsky rozmer, a to v prospech pacienta.
