O inštitúte

​​​​​​​​​​​​​​​​​Inštitút zdravotných analýz (IZA) je nezávislým analytickým a poradným útvarom Ministerstva zdravotníctva SR v riadiacej pôsobnosti ministra zdravotníctva. Podieľa sa na strategických rozhodnutiach ministerstva, tvorbe podkladov pre dátovo podložené rozhodnutia v zdravotníctve a dohliada na zvyšovanie efektivity a kvality v zdravotníctve. Príklady oblastí a tém, ktorými sa IZA zaoberá sú: rozpočet verejného zdravotného poistenia, optimalizácia siete nemocníc, implementácia DRG v rámci CKS, mapovanie využívania zdravotnej starostlivosti na Slovensku, epidemiologické analýzy a rôzne ad hoc analýzy v zdravotníctve. Názory autorov vo výstupoch nemožno stotožňovať s oficiálnym postojom MZ SR.

IZA pozostáva zo 4 odborov:

IZA úzko spolupracuje s inými analytickými jednotkami štátu a je budovaná podľa metodiky budovania analytických kapacít v štátnej správe.

Analýzy a analytické komentáre

Transition gap: Prechod ADHD pacientov z adolescencie do dospelosti
Pojem „transition gap“ označuje kritické obdobie prechodu mladých ľudí s ADHD z detskej do dospelej zdravotnej starostlivosti, ktoré je často nedostatočne koordinované a spojené s rizikom prerušenia liečby či zhoršenia zdravotného stavu pacienta. Táto medzera predstavuje významnú výzvu v manažmente ADHD vzhľadom na potrebu dlhodobej, kontinuálnej podpory. Na analýzu boli použité dáta z účtu poistenca vedeného v NCZI. Kým v roku 2020 bolo identifikovaných 1 039 pacientov s ADHD, v roku 2024 iba 138 z nich pokračovali v liečbe, čo predstavuje len 13,3%. Mnohí pacienti, ktorí prestali byť vedení v liečbe pre ADHD, boli v roku 2024 vykazované iné psychiatrické diagnózy – najčastejšie stredne ťažká alebo mierna mentálna retardácia s poruchami správania ako aj depresívne a adaptačné poruchy. Tieto údaje naznačujú, že nedostatočný prechod adolescentov s ADHD do systému dospelých pacientov vedie nielen k poklesu liečby ADHD samotnej, ale aj k presunu ťažkostí do iných diagnostických kategórií, ktoré môžu sekundárne zhoršovať kvalitu života pacienta.

Hypertenzia na Slovensku: Trendy a náklady
Hypertenzia, najčastejšie chronické kardiovaskulárne ochorenie, sa vyznačuje trvalo zvýšeným krvným tlakom v arteriálnom riečisku a celosvetovo postihuje viac než 1,2 miliardy dospelých. Jej klinická závažnosť spočíva v dlhodobej asymptomatickosti, čo často vedie k neskorej diagnostike a liečbe. Rozlišujeme primárnu (esenciálnu) formu bez identifikovateľnej príčiny a sekundárnu, súvisiacu s inými ochoreniami. Rizikové faktory zahŕňajú vek, genetiku, nezdravý životný štýl, stres, ako aj pridružené ochorenia ako diabetes či chronické ochorenia obličiek. Neliečená hypertenzia môže viesť k závažným komplikáciám vrátane infarktu myokardu, mozgovej príhody či zlyhaniu obličiek. Liečba zahŕňa nefarmakologické opatrenia a individualizovanú farmakoterapiu. Na Slovensku prevalencia hypertenzie zostáva dlhodobo vysoká, s počtom pacientov medzi 1,17 až 1,29 milióna, napriek miernemu poklesu incidencie v posledných rokoch. Výrazné regionálne rozdiely, najmä vyššia incidencia vo východných regiónoch ako Prešovský kraj, reflektujú potenciálne regionálne rozdiely a nerovnosti v socioekonomických podmienkach a prístupe k zdravotnej starostlivosti. S narastajúcim vekom sa zvyšuje aj výskyt hypertenzie a ekonomická záťaž – náklady na pacienta vo veku 76–85 rokov môžu dosiahnuť až 9 276 eur ročne. Tieto údaje poukazujú na nevyhnutnosť posilnenia prevencie, skorej diagnostiky a systematického manažmentu tohto ochorenia.

Epidemiológia a manažment rán a vredov dolných končatín v SR
Vredy dolných končatín predstavujú chronické defekty kože a podkožných tkanív, ktoré vznikajú v dôsledku nerovnováhy medzi perfúziou, nervovým zásobením a regeneračnými mechanizmami. Celosvetovo postihujú približne 2,21 osoby na 1000 obyvateľov. Z hľadiska etiológie sa rozlišujú štyri hlavné typy: venózne, diabetické, arteriálne a dekubitné vredy. Venózne vredy, ktoré vznikajú na podklade chronickej žilovej insuficiencie, predstavujú najčastejší typ a tvoria približne 80 až 85 % všetkých chronických vredov dolných končatín. Diabetické vredy kombinujú vplyv periférnej neuropatie, ischemie a oslabenej imunity a vyskytujú sa u významného percenta diabetikov, pričom sa vyznačujú vysokou mierou recidívy. Arteriálne vredy sú dôsledkom pokročilej periférnej artériovej choroby a vedú k tkanivovej hypoxii, zatiaľ čo dekubitné vredy vznikajú v dôsledku dlhodobého tlaku na mäkké tkanivá. Napriek rozdielnej etiológii majú všetky typy vredov spoločnú tendenciu k chronickému priebehu a komplikáciám. Očakáva sa, že vplyvom demografických zmien, vrátane starnutia populácie a nárastu výskytu obezity a diabetu mellitus, bude incidencie chronických vredov dolných končatín v nasledujúcich desaťročiach výrazne narastať. Vzhľadom na výrazné starnutie populácie na Slovensku sa predpokladá, že tento trend bude mať aj závažné ekonomické dôsledky.

Epidemiologická analýza a manažment roztrúsenej sklerózy na Slovensku
Roztrúsená skleróza (SM) je autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré postihuje najmä mladých dospelých, čo môže viesť k výraznému fyzickému, kognitívnemu a emocionálnemu postihnutiu, ovplyvňujúcemu kvalitu života pacientov. Medzi hlavné príznaky patrí zhoršenie zraku, poruchy hybnosti, problémy s rovnováhou, citlivosti, močením a sexuálnymi funkciami, ako aj psychické ťažkosti ako depresia a úzkosť. Analýza epidemiologických dát ukázala, že na Slovensku žilo ku koncu roka 2022 približne 9 309 pacientov so SM. Pre pacientov je kľúčová včasná diagnostika a správne nastavenie liečby, pričom veľká časť pacientov dostáva tzv. vysoko účinnú liečbu (HET), ktorá sa v roku 2023 podávala 41 % nových pacientov. Náklady na zdravotnú starostlivosť pacientov so SM sú značné – v roku 2023 sa pohybovali na úrovni približne 7 200 € na pacienta, čo je šesťnásobok priemerných nákladov na bežnú populáciu. Vysoké náklady sú najmä na lieky, kde rozdiel medzi pacientmi so SM a bežnou populáciou predstavuje až 16-násobok. Okrem toho, SM má výrazné sociálne a ekonomické dopady, pretože spôsobuje zníženie zamestnateľnosti pacientov, čo vedie k strate produktivity a predčasnému odchodu do dôchodku.Vzhľadom na tieto výzvy je potrebné zlepšiť dostupnosť a kvalitu starostlivosti, a to vytvorením špecializovaných centier, ktoré by pokryli regionálne rozdiely a poskytovali multidisciplinárnu starostlivosť. Dôležité je aj zameranie sa na včasnú diagnostiku, školenie zdravotníkov a systematické zbieranie dát pre optimalizáciu liečby a manažmentu SM.

Poruchy autistického spektra na Slovensku
Porucha autistického spektra (PAS) je neurovývinové ochorenie prejavujúce sa už v ranom detstve, ktorá ovplyvňuje sociálnu interakciu, komunikáciu a správanie. Ide o spektrálnu poruchu s rôznorodou závažnosťou príznakov, pričom jej presné príčiny nie sú jasné, avšak výskumy naznačujú, že významnú rolu zohrávajú genetické aj environmentálne faktory. Diagnostika PAS si vyžaduje multidisciplinárny prístup zahŕňajúci klinické zhodnotenie a špecifické testy ako sú ADOS-2 a ADI-R. Hoci PAS nie je vyliečiteľná, včasná intervencia a liečba môžu zlepšiť funkčnú nezávislosť a kvalitu života. Prevalencia PAS stúpa v dôsledku lepšej diagnostiky. Odhaduje sa, že jedno zo 100 detí je postihnuté PAS, pričom chlapci sú diagnostikovaní častejšie ako dievčatá. Na Slovensku chýbajú systematické údaje o prevalencii PAS, čo sťažuje efektívne plánovanie zdravotnej starostlivosti a podpory pre osoby s touto diagnózou. Na spresnenie týchto odhadov sa s použitím dát poistenca o preplatenej zdravotnej starostlivosti z dát NCZI identifikovali pacienti s PAS na Slovensku. Podľa týchto údajov bolo v roku 2023 identifikovaných 19 686 pacientov s PAS, pričom najvyšší výskyt bol zaznamenaný v Košickom, Prešovskom a Bratislavskom kraji. Tieto epidemiologické údaje poskytujú dôležitý základ pre ďalší výskum a efektívnejšie stratégie intervencie.

Diabetes Mellitus na Slovensku
Diabetes mellitus je chronické ochorenie, ktoré spôsobuje závažné kardiovaskulárne, renálne, oftalmologické a neurologické komplikácie, pričom jeho výskyt globálne rastie. Táto analýza používa dáta o slovenských pacientoch z rokov 2015 – 2022 a poukazuje na epidemiologický stav (incidencia, prevlanecia, regionálne rozdiely), komplikácie a komorbidity, a náklady na liečbu diabetu. Analýza zdôrazňuje potrebu včasného záchytu a komplexného manažmentu ochorenia podľa štandardných terapeutických postupov, čo môže zmierniť komplikácie a znížiť zdravotné náklady. Interdisciplinárna spolupráca a cielené preventívne stratégie sú kľúčové pre efektívnu kontrolu tohto ochorenia, ktoré aj naďalej predstavuje zásadnú výzvu pre verejné zdravie.

​​​​​​Viac peňazí a stability pre zdravotníctvo je investíciou (Komentár v .pdf)
Dátová príloha k dokumentu "Viac peňazí a stability pre zdravotníctvo je investíciou" (Dátová príloha v .xlsx)
Rozpočet verejného zdravotného poistenia na roky 2024 až 2026 navyšuje zdroje v zdravotníctve. Celkové verejné výdavky na zdravotníctvo dosiahnu v roku 2024 približne 8 miliárd eur, čo predstavuje druhú najväčšiu položku vo verejných financiách. Významná časť tohto navýšenia sa spája s konkrétnymi opatreniami a je smerovaná priamo do určitých oblastí zdravotnej starostlivosti, predovšetkým do nemocníc.​​​​
Komentár Viac peňazí a stability pre zdravotníctvo je investíciou sa zaoberá procesom tvorby rozpočtu verejného zdravotného poistenia, definuje základné premenné, bližšie popisuje pripravované opatrenia zamerané aj na zvýšenie efektívnosti a zlepšenie fungovania štátnych nemocníc. Materiál detailnejšie popisuje aj programovú vyhlášku (č.55/2024 Z.z.), ktorá definuje minimálnu výšku nákladov pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti.

Kardiovaskulárne ochorenia a očkovanie proti COVID-19
V súvislosti s očkovaním proti ochoreniu COVID-19 bolo spájaných viacero nežiadúcich účinkov, medzi ktoré patrilo napríklad aj zvýšené riziko rôznych kardiovaskulárnych ochorení. Cieľom tejto analýzy je priniesť pohľad na túto problematiku na základe slovenských dát. Prostredníctvom detailných údajov o očkovaní a diagnóze kardiovaskulárneho ochorenia je možné presne odhadnúť toto riziko prostredníctvom viacrozmernej analýzy pre žitia. Výsledky naznačujú, že očkovanie proti COVID nebolo sprevádzané so zvýšeným rizikom následnej diagnózy kardiovaskulárneho ochorenia. Naopak, samotné ochorenie na COVID zvyšuje toto riziko.

Zhubné nádory prsníka na Slovensku – Epidemiologická analýza a odporúčania pre systémové opatrenia
Táto analýza o zhubných nádoroch prsníka sa zameriava na skúmanie aktuálnych epidemiologických trendov, a regionálnych rozdielov tejto choroby na Slovensku, pričom identifikuje zvýšenú incidenciu najmä na západnom Slovensku a rastúci trend medzi mladšími vekovými skupinami žien. Slúži k posúdeniu regionálnej účasti na mamografickom skríningu a odhaľuje veľké regionálne rozdiely v prežívaní a genetickej diagnostike pacientiek. V druhej časti analýzy sme sa venovali odporúčaniam pre zlepšenie skríningu, diagnostiky a liečby, s cieľom znížiť mortalitu a zlepšiť prežívanie pacientiek.

Analýza dopadov optimalizácie siete nemocníc (Štúdia v .pdf)

• Analysis of the impacts of hospital network optimisation - summary (Anglické zhrnutie v .pdf)
• Analýza dopadov optimalizácie siete nemocníc - dátová príloha (Dátová príloha v .xlsx)
• Alzheimerova choroba (Štúdia v .pdf)

Informatívne hrubé základné zložky mzdy v Ústavných zdravotnícky zariadeniach pre rok 2024 (14.12.2023)
Kalkulačka pre informatívne hrubé základné zložky mzdy v Ústavných zdravotnícky zariadeniach pre rok 2024 (14.12.2023)
Prerozdeľovací mechanizmus zdravotného poistenia na Slovensku ​(15.11.2023)
Čerpanie zdravotnej starostlivosti odídencami z Ukrajiny (15.08.2023)
Long-term returns to local health care spending (31.10.2022)
Selective referral or learning by doing? An analysis of hospital volume-outcome relationship of vascular procedures (5.10.2022)
Prítomnosť a zastúpenie SARS-CoV-2 variantu B117 na Slovensku pomocou diferenciálnej PCR diagnostiky (9.2.2021)
Komentár k základným štatistikám hospitalizácií pacientov s Covid19 na Slovensku (23.2.2021)

Metodiky

Metodika na meranie rozdielov v zdravotnom stave a využívaní služieb zdravotnej starostlivosti medzi MRK a všeobecnou populáciou
Táto metodika vznikla na základe požiadavky pracovnej skupiny k Akčnému plánu Zdravie k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Metodika slúži ako návod na vypracovanie pravidelných správ o rozdieloch v čerpaní zdravotnej starostlivosti a vo výskyte skupín ochorení medzi marginalizovanými rómskymi komunitami (MRK) a všeobecnou populáciou.

Očkovanie

Očkovanie proti HPV na Slovensku (16.02.2023)
Očkovanie_HPV_dataset_202211 (16.02.2023)
HPV vaccination coverage of children in Slovakia (16.02.2023)

Revízie výdavkov

Revízia výdavkov je štandardný nástroj v krajinách OECD na efektívnejšie dosahovanie cieľov verejnej politiky. Pomáha vládam hľadať priestor na lepšie využívanie verejných prostriedkov a stanovovať priority rezortu. Revízia výdavkov hodnotí účinnosť a efektívnosť výdavkov a identifikuje opatrenia, ktoré zvyšujú hodnotu za peniaze z verejných financií, čím umožňuje fiškálnu úsporu, lepšie verejné služby pre občanov (výsledky) a/alebo presun financií na priority vlády.

Aktualizácia Revízie výdavkov na zdravotníctvo III (2022) – Analýza
Aktualizácia Revízie výdavkov na zdravotníctvo III (2022) – Dátová príloha
Revízia výdavkov na zdravotníctvo II (2019) – Analýza
Revízie výdavkov na zdravotníctvo II (2019) – Dátová príloha
Revízia výdavkov na zdravotníctvo I (2016) – Analýza
Revízie výdavkov na zdravotníctvo I (2016) – Dátová príloha

Dátové rozhrania pre prerozdeľovací mechanizmus poistného

V súlade s Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 51/2023 Z. z., z 8. februára 2023, ktorou sa ustanovujú dátové rozhrania na zasielanie údajov, sa zverejňujú XML schémy na zasielanie údajov podľa prílohy 1 až 9 vyhlášky:

Kariéra

Kontakt

Našu prácu môžete sledovať aj na našom Blogu, alebo pomocou sociálnych sietí ako Facebook, LinkedIN alebo Twitter.

Všeobecný kontakt
e-mail: iza@health.gov.sk

Riaditeľ IZA
Ing. Matej Ovčiarka
e-mail: matej.ovciarka@health.gov.sk